Ahojte všetci.

Som maminka Denisa( 26 rokov) , ktorá mala v detstve ľavostranný rázštep pery. Operovali ma ako 10- mesačnú v Bratislave, v  18 rokoch som podstúpila plastiku- zbrúsenie jazvy.  Ako malá som s rečou problémy nemala, iba so zubami. Dlho som nosila  zubný strojček, prvé som mala tie snímateľné ( ak si dobre pamätám začala som ich nosiť v 6-tom ročníku ZŠ) a asi v 9-tom ročníku som dostala fixný aj hore aj dole. Pred stužkovou 2004 mi ho dali dolu, a dodnes mám na spodných zuboch z vnútra upevnený drôtik, nakoľko mi rastú zuby múdrosti aby sa mi nepokrivili, už napravené zuby. Dnes mám krásne rovné zuby, vďaka dr. Klimovej. Tu môj príbeh o mojom rázštepe konči. A druhý začína L, v 21. rokoch sa mi narodila dcérka Karinka. Keď som bola tehotná, podstúpila som vyšetrenia, genetika a podobne, nikde sa nič neukázalo, ani na sone, aspoň vtedy mi to tvrdili. Veľký šok nasledoval až keď Karinka uzrela svetlo svetla 06.02.2007 22:30 hod. Na pôrodnej sále nastal doslova chaos. Doktor nervózne opakoval aby sestričky volali doktorku z JISky! Ja som nevedela čo sa deje, ako prvorodička som porodila prirodzene za 2 hodiny od prasknutia plodovej vody, malá začala hneď plakať. Nervózne som sa opýtala čo sa deje, a potom mi doktor malú zdvihol a povedal „ má menší defekt“, ja som sa hneď kus upokojila a kúsok nahnevane som mu povedala, že to nie je defekt ale rázštep pery. On sa ma opýtal, či viem čo to je a až keď som mu povedala, že aj ja to mám,podišiel ku mne bližšie a povedal, „ani by som si nebol všimol keby ste mi nepovedali, vedeli ste že to bude mať aj dieťatko?“. Zatiaľ čo sme sa rozprávali, malú mi umyli obliekli a potom mi ju dali do náručia. Keď Karinka zaplakala, vtedy nastal ďalší šok, nebola to len pera  ale komplet podnebie L Videla som to prvý krát a vtedy som si povedala, tak ja som už prestala chodiť do Bratislavy na neustále kontroly, teraz to budem absolvovať s mojou dcérkou. Malú mi po 10 minútach zobrali do vedľajšej budovy na oddelenie JIS. Kde som ju mohla navštevovať  iba ja. A aj to som ju nemohla chytiť, aby vraj nechytila nejaké bacily!!

Keďže sme neboli na to pripravený, nevedeli sme čo skôr. Nerada spomínam na to obdobie, našťastie je za nami. V lučenskej nemocnici nám ponúkli dva riešenia. Buď Banskú Bystricu, kde by ju operovali hneď alebo Bratislavu, kde by ju operovali ako 3-mesačnú. Keďže sme chceli aby to mala čo najskôr za sebou, zvolili sme Bystricu. Ako trojdňová dostala novorodeneckú žltačku. Do Banskej Bystrici ju previezla záchranka v inkubátore. Ja som s ňou nemohla isť. Tak sme išli na aute za ňou, keď sme prišli, Karinka už mala operáciu už za sebou. Keď sme sa po dlhom čakaní dočkali dr. Lehotského, opýtali sme sa ako dopadla operácia a toto bola jeho odpoveď „ uvidíme ak sa zobudí“. Skoro som odpadla, keď mi to povedal. Zverili sme mu našu 8 dňovú dcérku a on nám toto povie?!?!?!?! Dodnes mi znejú tie slová v ušiach. Hodinku po operácii, som mohla isť ku mojej maličkej láske (nikoho iného z rodiny po celú dobu k nej nepustili okrem mňa). Keď som ju videla som sa rozplakala, ako mi musí trpieť môj malý anjelik. Nakoľko mala veľký rázštep podnebia, sa nevedela prisať a tak som si mliečko odsávala. Bola som dosť vyčerpaná a tak som postupne strácala mlieko, až sme prešli na umelú stravu. Po 14 dňoch sme konečne prišli domov, do troch mesiacov nám dala riadne zabrať.

Čas ubiehal a Karinku čakala druhá operácia, ale tento krát už v Bratislave. Mala 10 mesiacov a ani vo sne by my vtedy nenapadlo, ako zle dopadne operácia. Operácia trvala 2,5 hodiny operoval ju dr. Hájek, večer v ten deň jej to začalo strašne krvácať, stále plakala, mala vysoké horúčky….nepomohli ani lieky, utlmováky, pomáhalo moje náručie. Celá som bola od jej krvi. Potom jej doktori dali cez kanylu-plazmu ( alebo ako sa to odborne povie), ta zastavila krvácanie. Vyše polovica, ktorá sa podarila zošiť praskla, čiže celé tvrdé podnebie bolo opäť otvorené. Uzavreté ostalo len mäkké. Doktor mi to vysvetlil, že asi dostala alergiu na šicí materiál. Hneď to aj napísali do záznamu. V nemocnici sme boli 14 dní, stále horúčky, inak ako na mne spať nechcela. Už tam sme brali ATB, a brali sme ich aj doma skoro mesiac ( čo sa odrazilo na jej zúbkoch ktoré jej v tom období rástli) . Domov som prišla strašne vyčerpaná, Pán Boh mi dal toľko sily aby som to tam zvládla.

Čas prešiel a Karinku čakala znovu operácia, mala skoro tri roky.  S obavami sme prišli opäť do Bratislavy. Nastal veľký deň, Karinku som odprevadila až ku dverám operačky, a so slzami v očiach som vyšla von a čakala ako to všetko zas dopadne. Po troch hodinách ma zavolali, že Karinka sa preberá, že ju nevedia utíšiť, že strašne plače. Utekala som za ňou, hneď som si ju zobrala na ruky… ešte bola mimo z tej narkózy, ale vnímala ma- ukľudnila sa. Najbližšie dni sme ju pozorne sledovali, všetko bolo v poriadku. Použili iný šicí materiál. Karinka sa to rýchlo a krásne zahojilo. Dnes má 5 rokov a z veľkej ľavostrannej kompletky má len maličkú dierku na tvrdom podnebí za zúbkami. Na mieste kde mala rozštiepené ďasienko jej narástol o jeden zúbok naviac, čiže mliečnych zúbkovmala 21. J Dnes máme veľké problémy so zúbkami, strašne ich má pokazené( 4 sme už museli dať trhať), a už len čakáme kedy jej začnú rásť trvalé. A Dúfame, že tie budú zdravé.

Z bežného života Karinky: Je to malá umelkyňa, navštevuje už druhý rok umeleckú školu, jej výtvory už videli aj v Indii J, deti ju majú veľmi radi, je spoločenská, športovo založená, veď už ako 10 mesačná sama behala.

Ešte nevieme koľko operácii nás čaká, ale pre nás je to anjelik ktorý má úsmev s čiarkou.

Denisa (26) a Karinka (5 )